Tak tu vám idem dať poviedočku...:) Ktorú som už dávnejšie napísala s Catwoman. Trošku som ju pomenila, lebo nemala ani hlavu ani pätu. Ale aj tak to stálen nie je ono...:) hi hi:) ale tak je to taká "odvecovka" :D tak teda si ju prečítajte aspoň niekto:)

Bolo šero. Slnko zapadalo za koniec jazera, ktoré sa Ronovi zdalo strašne ďaleko.Premýšľal o tom, čo mu povedal Malfoy: ,,Si nemožný, všetko vždy dokafreš, nikdy nič nespravíš poriadne!" behali mu Dracove slová v hlave. *Je to pravda? Naozaj som taký nemožný?* pýtal sa sám seba.
Dlho premýšľal o tom, stále nad tým dumal a dumal až nakoniec si povedal *Ja nie som taký. Ak si to myslí on, tak nech si myslí sám o sebe a nie o mne.* povedal si v duchu.
Tvár mu len málo osvetľovalo zlatisté slnko, pohľad sústredil naň až pokiaľ nezmizlo pod hladinou jazera. "Roooon???" kričala Hermiona bežiac za ním k jazeru. "Ty trdlo moe," venovala mu sladký bozk na líce a povedala: " Tvoja rodina je v hrade. Niečo ti chcú oznámiť." dopovedala, chytila ho za ruku a išli do hradu.
Keď tam dorazili, Hermiona sa rozhľadela dookola a potom povedala "Poď tadiaľto, myslím, že sú tam." ukázala prstom na horné poschodie. "No tak poď, Ron!" a znovu ho potiahla za ruku.
"Her-mi-o-na," dychčajúc sa jej snažil opýtať: "Ale kde sa tu zobrali? Načo sú tu? Kto je tu vlastne?" kolapsovo sa pýtal svojej roztržitej priateľky. "Uvidíš!" povedala a priam horela zvedavosťou a záhadou.
O chvíľu prišli pred jednu učebňu. Hermiona opatrne otvorila dvere a vošla dnu. O chvíľu tam vošiel aj Ron, ktorý vôbec nechápal o čo tu ide a čo sa vlastne bude diať.
Vošli do prázdnej učebne transfigurácie a v tom sa mu pred očami zjavila hustá hriva ryšavých vlasov. "Mami, bože...! Musíš ma tak silno objímať???!!!" zlostne od seba odťahoval mamu.
"Radšej mi povedzte čo sa deje!" nazlostene povedal a pozeral po svojej kompletnej rodine nastúpenej v učebni.
"No tak, už mi konečne vysvetlite o čo tu ide? PO prvé: mám z toho desný strach. Po druhé: ste tu celá, komplet celá rodina a z toho mám husaciu kožu. A po tretie: asi som možno nechápavý ale teraz vás nechápem!" bol celý rozčúlený z toho.
"Ehm," odkašlala si pani Weasleyová. " Ešte predtým by som rada zavolala niekoho." vytiahla z ošúchanej sukne prútik a vyslala svojho patronusa v tvare srnky preč z miestnosti. "A teraz ešte na niekoho počkáme a môžeme začať." povedala pokojne a sadla si na najbližšiu lavicu.
"Čo to ma do pekla znamenať? A na koho ešte čakáme??? No tak mohli by ste mi povedať aspoň niečo?" bol netrpezlivý, nedočkaví a mal z toho celého nepríjemný pocit.
Dupal nohami o kamennú zem a zalomil rukami. "No tak, náš Ronaldko sa nám durdííí..." vysmievavo poznamenal Fred a napodobňoval ho. Ron naňho fľokol pohľadom. "Okamžite chcem ve...," v tom zmĺkol a pozrel sa kto prichádza do učebne. Harry, Newille a Luna vošli a slušne sa pozdravili. "Sme tu v čas?" dodal Harry.
"Samozrejme," povedala pani Weasleyová. Ron sa postavil a všetkých pozdravil a spýtal sa: "A toto malo byť to prekvapenie?" spýtal sa všetkých naokolo.
Pán Weasley chytil Rona okolo pliec a odtiahol ho od skupinky. Za kedy boli preč zvyšní Weasleyovci, Harry, Luna, Newille a Hermiona dali hlavy dokopy a niečo v kruhu vyrábali. Pán Weasley zakryl Ronovi oči, obrátil ho a neviedol ho pred skupinku rodinných príslušníkov. "A teraz sa pozri!" prikázal mu a dal ruky preč z jeho očí.
" VŠETKO NAJLEPŠIE!" vykríkli všetci. Pred Ronom stála krásna torta obklopená kopou darčekov. Všetci mu chodili postupne gratulovať. Ron bol z toho úplne mimo: "Tak toto bolo také dôležité ? Také veľké haló bolo kvôli mojím narodeninám?" a všetci prikývli. Ron na nich vďačne pozrel a pomyslel si *Nech si každý hovorí čo chce, som rád že som taký aký som a že mám pri sebe ľudí ktorých mám najradšej.*
pekne,,,aj ked som si myslela ze sa naozaj nieco stalo:Ddobre sa to citalo ako skutocna potterovka..rozhodne uvitam dalsiu jednorazovku